medzi panelakmi stojim
a marne bludim ocami po oblohe
moj verny sprievodca je skryty
vsade len dym a hasnuci ohen...
sedim na dne kratera
a niet sa kam vyskriabat
vsade len dym a spinavy popol
a moj verny sprivevodca nevychadza ani nezapada
a uz vychadza uz svieti uz ma objima svojimi lucmi
a vzapati mizne a opat zostavam v tme sam, je mi zima a tuzim po teple ktore dokaze
rozohriat moje skrehnute srdce
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára