Znenazdania

do duse sa vkradol jemne pocit
schulit sa niekomu k noham nahy bosy
nechat sa nim uplne zahalit v objati
a plakat z toho bezpecia dojaty

plakat aj sa smiat jednym razom
polozit uzlik starosti na zem
v povabnom momente vzajomnej blizkosti
cakat spolu na nebesia rosiace z vysosti

cakam na teba verny druh moj blizky
hladam ta v podstate uz od kolisky
bludim po tvarach, dotykam sa ludi
neviem ci k tebe raz do srdca zabludim

Dotyk ženy

Veľmi lákavý a ťažký námet som si vybral, dokonca som si musel k nemu zavolať aj jednu pomocníčku harmonickú, ktorá mi pomáhala nejako to celé zosnovať.
Nebudem si asi komplikovať život a napíšem to, čo cítim, že by malo byť vydané z môjho vnútra von.
Myslím a cítim, že ženy potrebujú byť mužmi dotýkané...že tieto 2 mimozemské svety potrebujú byť premostené cez nejaký záchranný mostík...Už som myslím o tom písal, možno dokonca aj tu na blogu.
Môžme sa na dotyk pozerať z viacerých uhlov.Dotyk ako predchodca následných zimomriavok po tele, dotyk pretransformovaný do veľavravného gesta, pohľadu, skutku či nejakého diela - pozrite sa koľko maliarov sa dotýkalo žien svojimi štetcami a to nevysloviteľné zanechali na plátne.Dotyk slovom,predstavou,myšlienkou...
To nevyslovitelné pri dotyku...
Fascinuje ma dotýkať sa žien, poznávať ich postupne...ako keď vlastnou rukou v tme ohmatávate cudziu ruku...a srdce vám ide vyskočiť z hrude. (Napadol ma jeden zážitok z internátu, keď ma prišla navštíviť jedna kamarátka-spolužiačka a keďže došla zo zahraničnej stáže a nemala práve kde prenocovať, nechal som ju prespať u mňa na internátnej izbe. Vtedy, keď zaspávala tesne vedľa mojej hlavy, celú noc som túžil dotknúť sa jej...a po nekonečnom váhaní som sa odhodlal a našiel som jej dlaň...a bol som veľmi šťastný, že ju nestiahla a nechala chvíľu moju dlaň na jej dlani.Tu je na to spomienka.)
Keď takto cez telo, povahu,obľúbené hobby, záľuby, príbehy z minulosti aj prítomnosti, reakcie na moje provokácie a poznávacie pokusy, zverené tajomstvá, vyjavené žiale a nešťastia postupne ďalej a ďalej môžem poznávať ženskú dušu, napĺňa ma to pocitom veľkej radosti z toho, "aké napoly rozbalené darčeky nám Boh zosiela z neba", ako píše jeden úžasný slovenský básnik,ktorý sa stal mojim nedosiahnuteľným vzorom. Mal som možnosť ochutnať z týchto plodov dotykov dosýta už takmer od začiatku štúdia v Blave. Spočiatku som si ani neuvedomoval dopad svojich činov a svoje dotyky som nevedel usmerniť,postupne časom som sa to naučil, ale dosť obetí za to muselo zaplatiť bolesťou v srdci.Myslím, že som dostal vlastne taký zvláštny dar a talent - vedieť sa vás dotýkať, ženy,dievčatá. Cítim, že som v minulosti tento dar neopatrne využíval a spravil veľa škody s ním, priznám sa, ťažko sa s ním manipuluje aj v súčasnosti a mám s ním čo robiť aj posledné týždne. Preto sa pousilujem tento svoj talent co najlepšie možne využiť a byť tu pre vás,byť tu pri vás, keď budete potrebovať dotyk...Ten najjemnejší dotyk vám nebudem nikdy vedieť dať, no pokúsim sa vás k nemu aspoň nasmerovať,ak to bude možné.

P.S.:Ak chcete, aby som sa s vami podelil o svoje skúsenosti napíšte mi.

P.S.2: Zatiaľ najvýstižnejšie vedel doteraz moje vnímanie dotykov vyjadriť môj dobro-druh peťo na svojich fotografiách(album).

Trampoty srdca

Na cestách mám srdce túlavé
za opaskom nožík,širák na hlave
na chrbáte spacák, pod nohami celú zem
snáď ten ťažký náklad vnútri unesiem.

Na čele mám to poslanie napísané
každý mi ho ľahko z očí vyčíta
že mám rád na srdciach priateľov ustlané
a zabávam sa rád kým nie je fľaška dopitá.

Tesná sieť mi však útroby sťahuje
nútiac ma vzdať sa vecí posvätných
poddám sa tejto kamikadze úlohe?
alebo budem starý mládenec posledný?

Smútok

Za tebou zatúlala sa mi myšlienka
cestou vlakom kývala mi z výklenka
miesto teba domáci mi telefónom zvoní
miesto k tebe,k počítaču večer sadať chodím

Dni bežia za nocami
psi pred asociálmi
za mrakodrapmi sa plazia tiene
podvečerné husté čierne

Pandorina skrinka smútku otvorená
dokola je beznádejou obklopená
majestátne sťa rozkvitnutá čerešňa
pocítiš jak je smutnokrásna a hriešna.

Návšteva priateľov

Dočkal som sa víkendu na ktorý som sa dlho tešil a čakal.Prišli ma pozrieť kamaráti zo Slovenska.Najskôr sa zišli v Mannheime,odkiaľ sa na Ondrejovom aute vydali za mnou.Minúty piatkovej pracovnej atmosféry pokojne odbíjali,ja som zbalil laptop a vybral som sa naproti kamarátke desane,ktorá mala prísť vlakom z Amsterdamu.Síce sa kôli poriadne rozbehanému dňu trochu omeškala ale nakoniec došla o ôsmej hodine.Dovtedy som stihol skočiť do dohodnutého baru Haagsche Lounge, skontrolovať či budeme mať kde sedieť na už druhom posedení slovákov, organizovanom za pomoci holandskej stránky pre Slovákov - expat.Vrátiac sa s desanou do baru, už sme sa vítali s dievčatami z minulého stretnutia.Po niekoľkých debatách sa objavili najskôr takí dvaja mladí Holanďania,ktorí sa splašene obzerali okolo.No a potom sa ukázali 2 rúče Slovenky, ktoré sa šikovne opýtali barmana na slovenskú párty.Ten ich nasmeroval k nám bez toho aby sme mu dačo vraveli.Tak sme spoznali Evku architektku, s ktorou som hneď zistil spoločného známeho, nášho "kuvajána"!S ňou došla Sylvia, ešte študentka aj pracujúca účtovníčka zároveň. Vzápätí sa objavil Milan_K, ktorý so Springlou(Paulínou) a Nehryziem(Sandrou) tvorili hlavnú posádku prvej stretávky. Ako sa vraví, v najlepšom treba prestať a keď mne práve najlepšie začalo chutiť pivo, ozvali sa moji kamaráti, že už sú neďaleko. Pobral som sa teda im v ústrety,ku mne do bytu, kde sa po príchode zložili a už sme pádili naspäť do baru.Tam nám ten gauč so stolíkom prestali pasovať,tak sme popýtali 4 mladých Holanďanov v takom veeeeeeľkom kúte aby sa s nami vymenili.To bolo v tom čase keď sa ukázala ďalšia Slovenka aj so Slovákom, Valéria s Braňom,ktorí sa čudovali, že sme sa na začiatku nespoznali, hoci sme v bare sedeli temer rovnako,ale každý inde.Takže sa nás nakoniec nazbieralo neuveriteľných 17 ľudí.Normálne sme museli spraviť zasadací poriadok,aby sme sa aspoň ako tak zoznámili.Lebo kôli tomu hluku z reprákov tam nebolo počuť vlastného slova.Preto ďalšou úlohou do budúcnosti je nájsť tichší lokál.Niektorí sa pustili s chuťou do dlhších debát, iní sa zoznamovali každú chvíľu s niekým iným.Mne sa takto podarilo spoznať trojicu Sloveniek bývajúcich spolu, Adrianu a 2 Márie. Každopádne si myslím že si tam snáď všetci prišli na svoje.Asi tak po jednej sme sa odpratali domov,kde sme ešte s peťom museli doraziť domácu kačku s červeným vínom.
Takí nedospatí sme sobotu ráno vyrazili do Madurodamu- miestečko kde je zmenšené prevažne celé Holandsko.Starostuje mu samotná kráľovná.Navnadili sme sa tam,na všetko čo by sme radi videli,a pokukali to čo sme vedeli že už nestihneme. Miestami to bolo všetko skutočne veľmi autentické.Hukot motorov na letisku, opravdivé fleky auta na skúšobnej vodou zaliatej dráhe pre autá,zoologická záhrada so zvieratami "od výmyslu sveta",pri vstupe horiaci tanker, pohyblivé vlaky, autá, limuzíny...a živé hladné kapre pod mostíkom.Okrem toho že sami sme sa cítili ako takí obri, či guliverovia, bolo nám smiešne ked sa medzi domčekmi promenádovali vrany,ktoré ťukali do okien veľkých budov a katedrál ako takí dinosauri :D:D:D, alebo keď na riadiacej veži letiska pristála čajka.Po zohriatí sa v stánku suvenírov sme sa presunuli autom do Amsterdamu,kde sme klasicky došli neskôr ako plánovane.Takže sme už len prešli hlavné časti mesta, DAM, Ledseplein, Musemplein, Casino, Red light district, no a vyskúšali sme si aj kompu,kedže sme parkovali v severnej časti Amsterdamu.Večer sme sa vrátili naspäť do Haagu do bytu,kde sme sa už pokúsili vyspať trošku viac.Ráno po "rýchlych" raňajkách a hygiene sme vyštartovali do Scheveningenu, na pláž,kde sme práve stihli nádherný východ slnka.Užili sme si aj skákanie po kockách móla, plašenie rýb rybárom, ranné venčenie psov, či strapatenie sa vetrom na brehu za stúpajúceho prílivu.Na parkovisku nám zatiaľ stihlo zafúkať auto od piesku, čo som teda žasol nad tým ako málo času bolo treba.Vyfúkaní pobrali sme sa zase do Amsterdamu, kde už na nás čakalo múzeum NEMO a VanGogh.Keďže som bol v oboch, obe vrelo doporučujem.Jedno skôr pre zábavu, druhé pre umelecký pôžitok.Ak chcete vidieť obrovské bubliny, či vedieť ako sa robí jazýčková pusa,musíte navštíviť NEMO.Ak chcete vedieť, ktoré sú najkrajšie slnečnice, alebo vidieť úchvatnú olivovú horu z Jeruzalema, zájdite do VanGogha.Ako všetko dobré na svete, aj tento pobyt mojich kamarátov mal svoj koniec,na parkovisku sme rozlúčili a každý šťastlivo docestoval do večera domov.Jeden fantastický víkend za nami, teším sa na ďalšiu príležitosť!

Vyrok tohto tyzdna:

"Pane, ked takto zaobchadzas so svojimi priatelmi, necudujem sa, ze ich mas tak malo"

Sv. Terezka

...Meri...

preco mi stale bludis v mysli, ked to nie je dolezite
v ustrety sme si vysli patricne, krasne, nalezite
mam strach, ze to neuvladnem tiahnut dalej
Boze prosim pohar cisteho vina mi nalej

preco mi stale bludis v mysli, ked dalej mam sam kracat
velky kus chleba sme si odhryzli, ty moje vystrasene vtaca
prilozim dlan ku konaru, abys mohla vzlietnut sama
a kazdy sa pusti svojou cestou do neznama.