Veľmi lákavý a ťažký námet som si vybral, dokonca som si musel k nemu zavolať aj jednu pomocníčku harmonickú, ktorá mi pomáhala nejako to celé zosnovať.
Nebudem si asi komplikovať život a napíšem to, čo cítim, že by malo byť vydané z môjho vnútra von.
Myslím a cítim, že ženy potrebujú byť mužmi dotýkané...že tieto 2 mimozemské svety potrebujú byť premostené cez nejaký záchranný mostík...Už som myslím o tom písal, možno dokonca aj tu na blogu.
Môžme sa na dotyk pozerať z viacerých uhlov.Dotyk ako predchodca následných zimomriavok po tele, dotyk pretransformovaný do veľavravného gesta, pohľadu, skutku či nejakého diela - pozrite sa koľko maliarov sa dotýkalo žien svojimi štetcami a to nevysloviteľné zanechali na plátne.Dotyk slovom,predstavou,myšlienkou...
To nevyslovitelné pri dotyku...
Fascinuje ma dotýkať sa žien, poznávať ich postupne...ako keď vlastnou rukou v tme ohmatávate cudziu ruku...a srdce vám ide vyskočiť z hrude. (Napadol ma jeden zážitok z internátu, keď ma prišla navštíviť jedna kamarátka-spolužiačka a keďže došla zo zahraničnej stáže a nemala práve kde prenocovať, nechal som ju prespať u mňa na internátnej izbe. Vtedy, keď zaspávala tesne vedľa mojej hlavy, celú noc som túžil dotknúť sa jej...a po nekonečnom váhaní som sa odhodlal a našiel som jej dlaň...a bol som veľmi šťastný, že ju nestiahla a nechala chvíľu moju dlaň na jej dlani.Tu je na to spomienka.)
Keď takto cez telo, povahu,obľúbené hobby, záľuby, príbehy z minulosti aj prítomnosti, reakcie na moje provokácie a poznávacie pokusy, zverené tajomstvá, vyjavené žiale a nešťastia postupne ďalej a ďalej môžem poznávať ženskú dušu, napĺňa ma to pocitom veľkej radosti z toho, "aké napoly rozbalené darčeky nám Boh zosiela z neba", ako píše jeden úžasný slovenský básnik,ktorý sa stal mojim nedosiahnuteľným vzorom. Mal som možnosť ochutnať z týchto plodov dotykov dosýta už takmer od začiatku štúdia v Blave. Spočiatku som si ani neuvedomoval dopad svojich činov a svoje dotyky som nevedel usmerniť,postupne časom som sa to naučil, ale dosť obetí za to muselo zaplatiť bolesťou v srdci.Myslím, že som dostal vlastne taký zvláštny dar a talent - vedieť sa vás dotýkať, ženy,dievčatá. Cítim, že som v minulosti tento dar neopatrne využíval a spravil veľa škody s ním, priznám sa, ťažko sa s ním manipuluje aj v súčasnosti a mám s ním čo robiť aj posledné týždne. Preto sa pousilujem tento svoj talent co najlepšie možne využiť a byť tu pre vás,byť tu pri vás, keď budete potrebovať dotyk...Ten najjemnejší dotyk vám nebudem nikdy vedieť dať, no pokúsim sa vás k nemu aspoň nasmerovať,ak to bude možné.
P.S.:Ak chcete, aby som sa s vami podelil o svoje skúsenosti napíšte mi.
P.S.2: Zatiaľ najvýstižnejšie vedel doteraz moje vnímanie dotykov vyjadriť môj dobro-druh peťo na svojich fotografiách(album).
Nebudem si asi komplikovať život a napíšem to, čo cítim, že by malo byť vydané z môjho vnútra von.
Myslím a cítim, že ženy potrebujú byť mužmi dotýkané...že tieto 2 mimozemské svety potrebujú byť premostené cez nejaký záchranný mostík...Už som myslím o tom písal, možno dokonca aj tu na blogu.
Môžme sa na dotyk pozerať z viacerých uhlov.Dotyk ako predchodca následných zimomriavok po tele, dotyk pretransformovaný do veľavravného gesta, pohľadu, skutku či nejakého diela - pozrite sa koľko maliarov sa dotýkalo žien svojimi štetcami a to nevysloviteľné zanechali na plátne.Dotyk slovom,predstavou,myšlienkou...
To nevyslovitelné pri dotyku...
Fascinuje ma dotýkať sa žien, poznávať ich postupne...ako keď vlastnou rukou v tme ohmatávate cudziu ruku...a srdce vám ide vyskočiť z hrude. (Napadol ma jeden zážitok z internátu, keď ma prišla navštíviť jedna kamarátka-spolužiačka a keďže došla zo zahraničnej stáže a nemala práve kde prenocovať, nechal som ju prespať u mňa na internátnej izbe. Vtedy, keď zaspávala tesne vedľa mojej hlavy, celú noc som túžil dotknúť sa jej...a po nekonečnom váhaní som sa odhodlal a našiel som jej dlaň...a bol som veľmi šťastný, že ju nestiahla a nechala chvíľu moju dlaň na jej dlani.Tu je na to spomienka.)
Keď takto cez telo, povahu,obľúbené hobby, záľuby, príbehy z minulosti aj prítomnosti, reakcie na moje provokácie a poznávacie pokusy, zverené tajomstvá, vyjavené žiale a nešťastia postupne ďalej a ďalej môžem poznávať ženskú dušu, napĺňa ma to pocitom veľkej radosti z toho, "aké napoly rozbalené darčeky nám Boh zosiela z neba", ako píše jeden úžasný slovenský básnik,ktorý sa stal mojim nedosiahnuteľným vzorom. Mal som možnosť ochutnať z týchto plodov dotykov dosýta už takmer od začiatku štúdia v Blave. Spočiatku som si ani neuvedomoval dopad svojich činov a svoje dotyky som nevedel usmerniť,postupne časom som sa to naučil, ale dosť obetí za to muselo zaplatiť bolesťou v srdci.Myslím, že som dostal vlastne taký zvláštny dar a talent - vedieť sa vás dotýkať, ženy,dievčatá. Cítim, že som v minulosti tento dar neopatrne využíval a spravil veľa škody s ním, priznám sa, ťažko sa s ním manipuluje aj v súčasnosti a mám s ním čo robiť aj posledné týždne. Preto sa pousilujem tento svoj talent co najlepšie možne využiť a byť tu pre vás,byť tu pri vás, keď budete potrebovať dotyk...Ten najjemnejší dotyk vám nebudem nikdy vedieť dať, no pokúsim sa vás k nemu aspoň nasmerovať,ak to bude možné.
P.S.:Ak chcete, aby som sa s vami podelil o svoje skúsenosti napíšte mi.
P.S.2: Zatiaľ najvýstižnejšie vedel doteraz moje vnímanie dotykov vyjadriť môj dobro-druh peťo na svojich fotografiách(album).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára