Nadalej v pusti

Je tazke byt zrazu sam ked cele roky zil clovek vo svojej rodine... Neda sa z toho nejak jednoducho vymotat. Clovek by aj rad vysiel von medzi ludi ale kvoli covidu je to tiez komplikovane. Do toho musi clovek riesit pracu a navyse odstranovat problemy na dome/byvani...ako to mam dalsie dni tyzdne mesiace a roky vydrzat?

Z oazy do puste

Po 100 rokoch ma osvietilo a spomenul som si na moj prvy blog ktory este google nezmazal.Vyuzijem tuto moznost a vykricim sa tu do priestoru ludoprazdna a vzduchoprazdna zo svojej terajsej bolesti.mozno sa mi ulavi ako sa mi na vyske ulavovalo pri mojich basnickach.vtedy to sice bolo trapenie z lasok a osamelosti ci nepochopenia alebo neistoty z hladania sa.teraz je to ine.teraz som ostal sam po 10 rokoch vztahu a po rokoch spolocneho casu s detmi v rodine.stale nemam jasno v tom ci si za to mozem sam ze som nevedel najst spolocnu rec so zenou a nase hadky sa len stupnovali alebo som naletel cloveku s vyoperanou sebareflexiou,celozivotnym sklonom k obvinovaniu okolia a neschopnostou celit skutocnej pravde a tudiz neustalym utekom pred nou.tak ako tak zostal som sam a este nase 3 deti mam "na pridel" kazdy druhy vikend.Este som len na zaciatku velmi dlhej stafety a uz ma chyta panika pri predstave ze to takto bude najblizsich niekolko rokov.nechcel som to takto.chcel som sice byvat oddelene ale v co najvacsej blizkosti aby som bol blizko ku detom.manzelke dosla trpezlivost,ked som jej noveho - uz par rocneho priatela vystrnadil z nasho domu, tak sa zdvihla a odstahovala aj s detmi prec.vsetko co som sa snazil vysvetlit vo svojom spravani a konani bolo prekrutene v uplne tom najhorsom ponimani takze som to postupne vzdal nieco s nou riesit.navyse ked sama sa emocne odstrihla ako mi to vysvetlil moj kamarat zo strednej.odstrihla...preco to je nedokazem?lebo nie som teraz zamilovany ako ona?a co mam teraz robit? neviem...prelinaju sa vo mne pocity hnevu,lutosti,smutku,osamelosti,nepochopenia,zrady,ponizenia,okradnutia...som okradnuty o vlastnu rodinu,o cas s detmi, ktory mam teraz len na pridel.a ktory si uziva nejaky cudzi chlap ktory zblbol zenu tak ze s nim vliezla do postele a nechala sa zbuchnut.neviem pochopit ako clovek, s ktorym som si priznam sa uprimne,nerozumel stale viac ale stale partner, s ktorym som mal ist zivotom v dobrom a zlom a ktoreho som si nedokazal predstavit ze by som ho podviedol a aj vsetky potencialne hrozby som tvrdo zrusil.tak tento clovek tvrdo si iduc za "svojim stastim" ma po par mesiacoch odlucenia bez mihnutia oka vymenil za niekoho s zaliecavou vyrecnostou a na mna hladi ako na hnisavy vred minulosti...pri pomysleni sa mne samemu robieva nevolno. Akokolvek som bol nevrly prisny namosureny nevludny a nie najprijemnejsi clen rodiny, vzdy som mal zaujem aby nasa rodina mala vsetko co treba a aby bola spolu a aby nam bolo spolu dobre.a aby fungovala v nejakych mantineloch slusnosti dobrej vychovy a poriadku.napriek tomu vsetkemu si nemyslim ze za to vsetko som mal dopadnut takto.beriem to ako velku nespravodlivost co mi manzelka vyviedla... neviem ako to v sebe spracovat.hneva ma to stale a v duchu neviem odpustit manzelke ako velmi mi ublizila.snazim sa zahnat myslienky pracou ale akonahle s nou musim riesit preberanie deti alebo dalsie veci ktore jej prekazaju tak zas sa vratim k myslienkam na nu a inak ako vulgarne jej vduchu nedokazem povedat. Ostava mi len dufat ze tento stav nebude dlho trvat a snad sa zivot dostane do takych kolaji aby som tieto nejasnosti uz nemusel v sebe riesit.