Sviatok Prace

Tak mozme dnes oslavovat pracu.Hoci podla mna oslavujeme pracu viac tou chutou a tuzbou nieco robit, tvorit, nechat vznikat pod rukami ako len prezit den v zabave, zahalke ci nicnerobeni.Priznam sa uprimne - ze castokrat je pre mna praca zarobkovou cinnostou miesto celozivotneho konicka.Vlastne ja som si ju vybral skor ako moju zivitelku.To co by som chcel robit sa uplne podoba na jednu pesnicku od Nohavicu: "chci byt hlidacem krav!".Trochu som sa hanbil priznavat sa aj k takymto snom, hoci je to v dnesnom svete aj pochopitelne...Ale zistil som, ze napriklad moja kolegyna z prace - Paulina, by tiez rada chovala ovce a mala sukromny salas.Tak povzbudeny inych predstavami, nezakopavam ani tieto moje sny.Snad sa mi tiez raz podari zalozit si male hospodarstvo, male safari,kde budu moct decka chodit a santit sa popri ovciach, sliepkach, kackach, koziach, ci aj kravach.nemali by sme sa vzdavat nasich snov,lebo s nasimi snami umierame postupne aj my.Zasnivajme sa pocas tohto sviatocneho dna...co vsetko by sme chceli zvladnut, stihnut, dokazat, spravit, tak ako si to predstavovala hlavna predstavitelka z filmu Walk to remember.kludne si spisme aj tento tajny zoznam snov ktore si chceme splnit.Potom ho budeme moct ukazat aj nasim detom, budeme ich moct inspirovat k vlastnym snom...

Najst svoju oazu

Kazdy tuzi po svojej oaze, po mieste kde si uz moze oddychnut, zastavit sa, nenahlit sa...dokazat sa aj rozhliadnut sa okolo seba a pozriet sa kde to vlastne zije...alebo mozno ani nechce hladiet...len si chce odpocinut.A tak utekame do jogistickych cviceni, pocuvame meditativnu hudbu, sportujeme aby sme sa vyhli tej chimere hektiky sucasnosti, a pocitu nezmyselnosti vsetkeho okolo nas....Prazdnota a smrt nas desia a ako uz velakrat odznelo na kaznach, odsuvame ju do starobincov,do nemocnic,do tretieho sveta a stranime sa jej ako lepry.Tolko krat sme uz poculi o tom ze tu nie sme vecne,tolkokrat sme si to bolestne uvedomili a napriek tomu stale sa snazime tu myslienku odignorovat.Ti narocnejsi sa snazia bojovat proti tejto fadnej stereotypnosti zivota a zakryvaniu si oci pred realitou...hladaju odpovede v knihach, premyslaju cele hodiny o svojom zivote, dokonca niektori sa aj natolko zaktivizuju ze sa zdielaju v skupinach s ostatnymi a vyjadruju sa k tym palcivym otazkam.Taky Riso Muller sa z toho vyspieva....hoci mam pocit ze mu to k vyrovnaniu nepomaha.Snazim sa zit svoj kazdodenny zivot ako najlepsie viem.Odopieram si rozne veci aby som si nimi prilis nezapratal mysel,citam mudre knizky o tych ozajstnych pohladoch na podstatne veci v zivote, pocuvam mudrych ludi, snazim sa tesit z kazdej malickosti ktora sa mi pritrafi do cesty...snazim sa tesit z malickosti...

To je aj moja rada na zaver vy vsetci ktori stale nejako podvedome tusite svoju pominutelnost...

Teste sa z kazdej minuty co mate,teste sa zo vsetkeho co vam robieva radost.Skusajte nove veci,nove chute, nove zazitky.Urobte radsej nieco zakazane ako by ste mali zit cely zivot len v bojazlivom obmedzeni pravidlami.Vychutnavajte Zivot.

Drzim palce