Otvorená rana

Zase ďalší zmätok v duši
necháva ma sladko tušiť
že stúpil som na mínu srdca

Namotával som si klbká
dával priazeň pocítiť
teraz pomsta prišla trpká

teraz ťahám srdce na šnúrke
nevládzem si už ho niesť
kiež prešiel by ma tento ošiaľ...

...už

Jizda

1. Znám všechny ty volby bez výběru...
Znám milimetry nebeských rozměrů
Znám vykřičník skrytý za důvěru...
Znám...

2. Znám zběsilé jízdy v protisměru...
Znám to ticho uši rvoucí v šeru...
(Znám modřiny ze srdce úderů)
Znám...

3. Znám všechen ten hlad i přesycení...
Znám mrtvé oči ráno při holení...
Znám překvapení že bylo a není...
Znám... Tak dobře znám...

4. Znám míjení - a znám pomíjení
Znám vězení slova “každodenní”...
Znám to chtění zdrhnout bez placení...
Znám... Tak dobře znám...

5. Znám tajemství marných rozhovorů
Znám výstřely přímo na komoru...
Znám vyhnanství z moří do lavorů...
Znám... Už dobře znám...

6. Znám všechno to nahoru a dolů...
Znám osud her hraných do úmoru...
Znám divnou řeč soudních protokolů...
Znám... Tak dobře znám...

7. Znám lítosti, které lámou kosti...
Znám propasti co už nepřemostím...
Znám otázku - panebože co s tím...?
Znám... Už dobře znám...

8. Znám půlnoční jízdy v protisměru...
Znám klid v očích hraný pro kameru...
Znám konec - křičím ho do éteru:
Jsem sám... Už zase sám...

vypocut tu:

Na Suciastky

predavam durkyho aj na suciastky,nemate zaujem?
za pripadny zaujem vopred vam dakujem
este je v zachovalom a pojazdnom stave
klby ma dobre na kazdej naprave

reflektory este svietia a vidia aj za roh obcas
verte mi necaka vas od neho ziaden podraz
len to srdce si musi na spagate tahat
zozente mu nove a stare si mozete nehat

durky je na predaj aj na nahradne suciastky
nekladte prosim zbytocne otazky
vezmite si prosim co z neho ostalo
minie sa vsetko co minut sa nemalo

zostalo par dielcov z tej povodnej nadhery
kto predtym ho poznal ten by teraz neveril
mozno sa zidu aj dakomu inemu
rovnako strelene dobracky divnemu...

Co mi vyrazilo dych...

Najkrajšie video posledných dní - O Rey Chhori

Balet len pre silne povahy

Naucte sa tancovat!

O prvej Adamovej žene Lilith

Sám som bol prekvapený touto legendou, ktorá okrem veľmi príjemného umeleckého podania ešte aj nabáda zamyslieť sa nad mnohými skutočnosťami, ktoré z nej vlastne vyplývajú. Posúďte sami:

Legenda o Lilith

Když pouhým slovem Tvůrce stvořil Bůh nebe i zemi, všechny živočichy i rostliny, vzal kus hlíny zpod nohou jednoho zvířete a stvořil člověka.Stvořil ho proto, aby se člověk obdivoval jeho vznešenému dílu a velebil jeho jméno.A za příbytek mu dal ráj.Sotva Adam procitl, žasl nad božími zázraky. Postupně si prohlédl všecka zvířata, ptáky i rozličné byliny, obdivoval se jim a chvalořečil Bohu.Cítil se však osamělý a bez druha, propadal nudě, strašlivé nudě.Bůh viděl Adamovu osamělost a řekl si:(pokračovanie na ďalšej strane)

Znenazdania

do duse sa vkradol jemne pocit
schulit sa niekomu k noham nahy bosy
nechat sa nim uplne zahalit v objati
a plakat z toho bezpecia dojaty

plakat aj sa smiat jednym razom
polozit uzlik starosti na zem
v povabnom momente vzajomnej blizkosti
cakat spolu na nebesia rosiace z vysosti

cakam na teba verny druh moj blizky
hladam ta v podstate uz od kolisky
bludim po tvarach, dotykam sa ludi
neviem ci k tebe raz do srdca zabludim

Dotyk ženy

Veľmi lákavý a ťažký námet som si vybral, dokonca som si musel k nemu zavolať aj jednu pomocníčku harmonickú, ktorá mi pomáhala nejako to celé zosnovať.
Nebudem si asi komplikovať život a napíšem to, čo cítim, že by malo byť vydané z môjho vnútra von.
Myslím a cítim, že ženy potrebujú byť mužmi dotýkané...že tieto 2 mimozemské svety potrebujú byť premostené cez nejaký záchranný mostík...Už som myslím o tom písal, možno dokonca aj tu na blogu.
Môžme sa na dotyk pozerať z viacerých uhlov.Dotyk ako predchodca následných zimomriavok po tele, dotyk pretransformovaný do veľavravného gesta, pohľadu, skutku či nejakého diela - pozrite sa koľko maliarov sa dotýkalo žien svojimi štetcami a to nevysloviteľné zanechali na plátne.Dotyk slovom,predstavou,myšlienkou...
To nevyslovitelné pri dotyku...
Fascinuje ma dotýkať sa žien, poznávať ich postupne...ako keď vlastnou rukou v tme ohmatávate cudziu ruku...a srdce vám ide vyskočiť z hrude. (Napadol ma jeden zážitok z internátu, keď ma prišla navštíviť jedna kamarátka-spolužiačka a keďže došla zo zahraničnej stáže a nemala práve kde prenocovať, nechal som ju prespať u mňa na internátnej izbe. Vtedy, keď zaspávala tesne vedľa mojej hlavy, celú noc som túžil dotknúť sa jej...a po nekonečnom váhaní som sa odhodlal a našiel som jej dlaň...a bol som veľmi šťastný, že ju nestiahla a nechala chvíľu moju dlaň na jej dlani.Tu je na to spomienka.)
Keď takto cez telo, povahu,obľúbené hobby, záľuby, príbehy z minulosti aj prítomnosti, reakcie na moje provokácie a poznávacie pokusy, zverené tajomstvá, vyjavené žiale a nešťastia postupne ďalej a ďalej môžem poznávať ženskú dušu, napĺňa ma to pocitom veľkej radosti z toho, "aké napoly rozbalené darčeky nám Boh zosiela z neba", ako píše jeden úžasný slovenský básnik,ktorý sa stal mojim nedosiahnuteľným vzorom. Mal som možnosť ochutnať z týchto plodov dotykov dosýta už takmer od začiatku štúdia v Blave. Spočiatku som si ani neuvedomoval dopad svojich činov a svoje dotyky som nevedel usmerniť,postupne časom som sa to naučil, ale dosť obetí za to muselo zaplatiť bolesťou v srdci.Myslím, že som dostal vlastne taký zvláštny dar a talent - vedieť sa vás dotýkať, ženy,dievčatá. Cítim, že som v minulosti tento dar neopatrne využíval a spravil veľa škody s ním, priznám sa, ťažko sa s ním manipuluje aj v súčasnosti a mám s ním čo robiť aj posledné týždne. Preto sa pousilujem tento svoj talent co najlepšie možne využiť a byť tu pre vás,byť tu pri vás, keď budete potrebovať dotyk...Ten najjemnejší dotyk vám nebudem nikdy vedieť dať, no pokúsim sa vás k nemu aspoň nasmerovať,ak to bude možné.

P.S.:Ak chcete, aby som sa s vami podelil o svoje skúsenosti napíšte mi.

P.S.2: Zatiaľ najvýstižnejšie vedel doteraz moje vnímanie dotykov vyjadriť môj dobro-druh peťo na svojich fotografiách(album).

Trampoty srdca

Na cestách mám srdce túlavé
za opaskom nožík,širák na hlave
na chrbáte spacák, pod nohami celú zem
snáď ten ťažký náklad vnútri unesiem.

Na čele mám to poslanie napísané
každý mi ho ľahko z očí vyčíta
že mám rád na srdciach priateľov ustlané
a zabávam sa rád kým nie je fľaška dopitá.

Tesná sieť mi však útroby sťahuje
nútiac ma vzdať sa vecí posvätných
poddám sa tejto kamikadze úlohe?
alebo budem starý mládenec posledný?

Smútok

Za tebou zatúlala sa mi myšlienka
cestou vlakom kývala mi z výklenka
miesto teba domáci mi telefónom zvoní
miesto k tebe,k počítaču večer sadať chodím

Dni bežia za nocami
psi pred asociálmi
za mrakodrapmi sa plazia tiene
podvečerné husté čierne

Pandorina skrinka smútku otvorená
dokola je beznádejou obklopená
majestátne sťa rozkvitnutá čerešňa
pocítiš jak je smutnokrásna a hriešna.

Návšteva priateľov

Dočkal som sa víkendu na ktorý som sa dlho tešil a čakal.Prišli ma pozrieť kamaráti zo Slovenska.Najskôr sa zišli v Mannheime,odkiaľ sa na Ondrejovom aute vydali za mnou.Minúty piatkovej pracovnej atmosféry pokojne odbíjali,ja som zbalil laptop a vybral som sa naproti kamarátke desane,ktorá mala prísť vlakom z Amsterdamu.Síce sa kôli poriadne rozbehanému dňu trochu omeškala ale nakoniec došla o ôsmej hodine.Dovtedy som stihol skočiť do dohodnutého baru Haagsche Lounge, skontrolovať či budeme mať kde sedieť na už druhom posedení slovákov, organizovanom za pomoci holandskej stránky pre Slovákov - expat.Vrátiac sa s desanou do baru, už sme sa vítali s dievčatami z minulého stretnutia.Po niekoľkých debatách sa objavili najskôr takí dvaja mladí Holanďania,ktorí sa splašene obzerali okolo.No a potom sa ukázali 2 rúče Slovenky, ktoré sa šikovne opýtali barmana na slovenskú párty.Ten ich nasmeroval k nám bez toho aby sme mu dačo vraveli.Tak sme spoznali Evku architektku, s ktorou som hneď zistil spoločného známeho, nášho "kuvajána"!S ňou došla Sylvia, ešte študentka aj pracujúca účtovníčka zároveň. Vzápätí sa objavil Milan_K, ktorý so Springlou(Paulínou) a Nehryziem(Sandrou) tvorili hlavnú posádku prvej stretávky. Ako sa vraví, v najlepšom treba prestať a keď mne práve najlepšie začalo chutiť pivo, ozvali sa moji kamaráti, že už sú neďaleko. Pobral som sa teda im v ústrety,ku mne do bytu, kde sa po príchode zložili a už sme pádili naspäť do baru.Tam nám ten gauč so stolíkom prestali pasovať,tak sme popýtali 4 mladých Holanďanov v takom veeeeeeľkom kúte aby sa s nami vymenili.To bolo v tom čase keď sa ukázala ďalšia Slovenka aj so Slovákom, Valéria s Braňom,ktorí sa čudovali, že sme sa na začiatku nespoznali, hoci sme v bare sedeli temer rovnako,ale každý inde.Takže sa nás nakoniec nazbieralo neuveriteľných 17 ľudí.Normálne sme museli spraviť zasadací poriadok,aby sme sa aspoň ako tak zoznámili.Lebo kôli tomu hluku z reprákov tam nebolo počuť vlastného slova.Preto ďalšou úlohou do budúcnosti je nájsť tichší lokál.Niektorí sa pustili s chuťou do dlhších debát, iní sa zoznamovali každú chvíľu s niekým iným.Mne sa takto podarilo spoznať trojicu Sloveniek bývajúcich spolu, Adrianu a 2 Márie. Každopádne si myslím že si tam snáď všetci prišli na svoje.Asi tak po jednej sme sa odpratali domov,kde sme ešte s peťom museli doraziť domácu kačku s červeným vínom.
Takí nedospatí sme sobotu ráno vyrazili do Madurodamu- miestečko kde je zmenšené prevažne celé Holandsko.Starostuje mu samotná kráľovná.Navnadili sme sa tam,na všetko čo by sme radi videli,a pokukali to čo sme vedeli že už nestihneme. Miestami to bolo všetko skutočne veľmi autentické.Hukot motorov na letisku, opravdivé fleky auta na skúšobnej vodou zaliatej dráhe pre autá,zoologická záhrada so zvieratami "od výmyslu sveta",pri vstupe horiaci tanker, pohyblivé vlaky, autá, limuzíny...a živé hladné kapre pod mostíkom.Okrem toho že sami sme sa cítili ako takí obri, či guliverovia, bolo nám smiešne ked sa medzi domčekmi promenádovali vrany,ktoré ťukali do okien veľkých budov a katedrál ako takí dinosauri :D:D:D, alebo keď na riadiacej veži letiska pristála čajka.Po zohriatí sa v stánku suvenírov sme sa presunuli autom do Amsterdamu,kde sme klasicky došli neskôr ako plánovane.Takže sme už len prešli hlavné časti mesta, DAM, Ledseplein, Musemplein, Casino, Red light district, no a vyskúšali sme si aj kompu,kedže sme parkovali v severnej časti Amsterdamu.Večer sme sa vrátili naspäť do Haagu do bytu,kde sme sa už pokúsili vyspať trošku viac.Ráno po "rýchlych" raňajkách a hygiene sme vyštartovali do Scheveningenu, na pláž,kde sme práve stihli nádherný východ slnka.Užili sme si aj skákanie po kockách móla, plašenie rýb rybárom, ranné venčenie psov, či strapatenie sa vetrom na brehu za stúpajúceho prílivu.Na parkovisku nám zatiaľ stihlo zafúkať auto od piesku, čo som teda žasol nad tým ako málo času bolo treba.Vyfúkaní pobrali sme sa zase do Amsterdamu, kde už na nás čakalo múzeum NEMO a VanGogh.Keďže som bol v oboch, obe vrelo doporučujem.Jedno skôr pre zábavu, druhé pre umelecký pôžitok.Ak chcete vidieť obrovské bubliny, či vedieť ako sa robí jazýčková pusa,musíte navštíviť NEMO.Ak chcete vedieť, ktoré sú najkrajšie slnečnice, alebo vidieť úchvatnú olivovú horu z Jeruzalema, zájdite do VanGogha.Ako všetko dobré na svete, aj tento pobyt mojich kamarátov mal svoj koniec,na parkovisku sme rozlúčili a každý šťastlivo docestoval do večera domov.Jeden fantastický víkend za nami, teším sa na ďalšiu príležitosť!

Vyrok tohto tyzdna:

"Pane, ked takto zaobchadzas so svojimi priatelmi, necudujem sa, ze ich mas tak malo"

Sv. Terezka

...Meri...

preco mi stale bludis v mysli, ked to nie je dolezite
v ustrety sme si vysli patricne, krasne, nalezite
mam strach, ze to neuvladnem tiahnut dalej
Boze prosim pohar cisteho vina mi nalej

preco mi stale bludis v mysli, ked dalej mam sam kracat
velky kus chleba sme si odhryzli, ty moje vystrasene vtaca
prilozim dlan ku konaru, abys mohla vzlietnut sama
a kazdy sa pusti svojou cestou do neznama.

Neobjatý

Neobjatý...ako taký strom,
cítim všetku tú letnú miazgu v žilách,
tlačím všetku svoju energiu do listov
a naďalej ostávam človekom - neobjatý...

Svoje konáre vystieram k nebu,za slnkom,

snívam o tom, ako mi deti budú liezť po konároch,
ako sa budú tešiť zo mňa výhľadu do ďaleka,
ako sa mladé páry budú okolo mňa naháňať...

Návraty

Naveky nezabudnem na ten tvoj tvar dlane
nožom som si ho vryl do srdca
ak mi v budúcnosti tak ako dnes nič neostane
spomienkam dovolím nežne ho dotknúť sa

Tak sa ho dnes teda dotýkam
dnes,keď som sa mal dotknúť plachiet Ježišových
a ja sa len tak v sebe potĺkam
a nikomu do seba vojsť nedovolím

Svieti mi ako zelený smaragd, tvoja dlaň,spomienka na ňu
hreje ma v obrovských mračnách tmy, čo na mňa doliehavajú
intímne trávim tie príjemné chvíle, čo kúzlia mi na tvári úsmev
v intímnom prítmí jak pri každej víle na chvíľu zabudnem, usnem...

A keď sa preberám do hirošimy, rozoznávam WTC
to všetko sú moje diela a viny,hoci som zle nechcel
každučký záhyb mám pred očami, hoci som žiaden nevidel
bojím sa že láska je len pre neomylných, tak trochu na prídel

Niečo sme ešte nedoriešili, odišla si a bez návratu
keď dávala si mi,ja nemal som sily vrátiť Ti pôžičku nepokrytú
dala si všetko čo bolo mi súdené, nič si si neodložila
vrátené bude Ti cez iného, komu Božia vôľa tak poručila

ak predsa len nebolo všetko predané,vyložíš karty na stôl
zvyšok už prosím doveršuj sama(z veršov som stále nevyrástol)...

Nejasná správa o konci a ďalšom začiatku sveta

Píšeme dejiny a tak málo si to uvedomujeme.Ja som ďalší protiva, ktorý má na svedomí že slováci vymierajú...To mi tak napadlo pred časom, zamysliac sa nad svojim životom prechádzajúcim ťažkými zmenami.
Dnes som pozeral jeden indický film-Rang De Basanti(paint me the color of the spring), kde oduševnená angličanka prišla do indie natočiť historický film o povstalcoch proti britskej nadvláde. Vybrala si svojich hercov medzi mladými vysokoškolákmi, ktorí holdovali západnému štýlu konzumného života. Títo postupne cez vžívanie sa do svojich rolí, prichádzajú postupne na iné myšlienky. Potom, ako sa skorumpovaná vláda postará o to, že jeden z priateľov - lebo toto je výstižnejšia charakteristika - príde o život, chlapci cítia povinnosť vzoprieť sa nespravodlivej nadvláde tak, ako to hrali vo filme. Za svoju trúfalosť, tak ako filmoví hrdinovia - zaplatia životom.
Ešte doplním, že som úplne chápal pocity týchto mladých mužov,majúcich záštitu vo vysokoškolskom prostredí, kde sa cítili plnohodnotne a vidiacich svoju budúcnosť ako jednu frustrujúcu veľkú neznámu, nijako nelákajúcu. Vraveli mi z duše. Hoci pre niečo plnohodnotnejšie museli zaplatiť životmi, ale priznajme si, kto z nás by nechcel byť hrdinom...
Na prelome rokov, číha na nás na každom kroku optimizmus a vôľa boriť sa s problémami, prekonávať sa a pracovať na vylepšovaní svojho tela a ducha...
Ako každý rok, aj tento rok jej podľahneme. A budeme písať ďalšiu nejasnú správu, ktorú na konci roka odovzdáme do našej pomyselnej kartotéky. U niekoho súborné dielo, u niekoho napínavý príbeh, u iného mozaika obrazov, u ďalšieho niekoľko rovnakých kópií...
Prajem vám do tohto roka aby nám pri čítaní našich správ na úplnom konci sveta nebolo smutne ale veselo.
Ďurki