Naveky nezabudnem na ten tvoj tvar dlane
nožom som si ho vryl do srdca
ak mi v budúcnosti tak ako dnes nič neostane
spomienkam dovolím nežne ho dotknúť sa
Tak sa ho dnes teda dotýkam
dnes,keď som sa mal dotknúť plachiet Ježišových
a ja sa len tak v sebe potĺkam
a nikomu do seba vojsť nedovolím
Svieti mi ako zelený smaragd, tvoja dlaň,spomienka na ňu
hreje ma v obrovských mračnách tmy, čo na mňa doliehavajú
intímne trávim tie príjemné chvíle, čo kúzlia mi na tvári úsmev
v intímnom prítmí jak pri každej víle na chvíľu zabudnem, usnem...
A keď sa preberám do hirošimy, rozoznávam WTC
to všetko sú moje diela a viny,hoci som zle nechcel
každučký záhyb mám pred očami, hoci som žiaden nevidel
bojím sa že láska je len pre neomylných, tak trochu na prídel
Niečo sme ešte nedoriešili, odišla si a bez návratu
keď dávala si mi,ja nemal som sily vrátiť Ti pôžičku nepokrytú
dala si všetko čo bolo mi súdené, nič si si neodložila
vrátené bude Ti cez iného, komu Božia vôľa tak poručila
ak predsa len nebolo všetko predané,vyložíš karty na stôl
zvyšok už prosím doveršuj sama(z veršov som stále nevyrástol)...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára