MOJA MUDROST

neviem odkial prisla ku mne
a poklepala ma po pleci
vraviac"ahoj andrej" a
"uz vidis co je vo veci"

obratim sa ku nej a tvar
neprezradila mi vela
az na to ze asi nemam
pred sebou nepriatela

skumal som ju celu vecnost
az to chuda nevydrzala
rozosmiala sa z plnych pluc
kym sa do zoznamenia dala

zacala"ja som tvoja mudrost
a prisla som na skok za tebou
uz nemozem sa divat ako
palis mosty za sebou...

utekas pred svojim tienom
ake hlupe od teba
prijmi ho ako dar odo mna
a vrat sa naspat do seba"

"No ako?pytam sa zronene
ved po inom teraz netuzim?"
"odpoved najdes v ozvene
ktora inym nesluzi"

"vidis?nerozumies tomu
lebo som s tebou len chvilku
ak chces sprav mi v sebe miesto
pochopis moj princip vcelku"

otazka je uz len na mne
bije sa vo mne zvedavost a strach
mam odpovedat kladne?
ved vkladam tym do stavky vlastny prach!

"vsak nech ten zivot za cosi stoji,
ale vazne potom bude?
ja viem o tom rozhoduje
ten na poslednom sude

prijimam,vsetko prijimam
nech sa so mnou cokolvek stane
nechcem na konci vekov vratit
prazdnu hlavu,srdce,dlane..."