Nevertheless possible

Ako pacient úzkostlivo na liek čaká
ako ten plameň čo tiež vnútri zožiera draka
ako ten obzor čo nie a nie sa stratiť
ako tá posledná ovečka čo nevie sa do košiara vrátiť...

Plakal by som no sype sa len piesok
a v očiach toľko nevybratých triesok
bežal by som, no často nieto za čím
navyše sa často v tieňoch stratím

Tak kedy bude čierna čiernou, biela bielou
a autor bude mať právo byť hrdý na svoje dielo
odpadnú raz aj mne z očí tie pozemské lupene
budem môc aspoň raz hladieť na nebo uprene?