Toto je môj večer:
z prenosných reproduktorov mi hrá na playliste donekonečna Sting (napríklad teraz práve moja najoblúbenejšia - Saint Agnes and the burning tree), vedľa počuť občas chichot môjho neporiadneho pakistanského spolubývajúceho, ktorému tiež vďačím za to že mi moja večera(volské oči z mikrovlnky pokryté starým syrom a sladko pikantnou omáčkou) splnila primárne potreby a nepriniesla ani zamak pôžitku. Akoby aj, keď sa radšej v kuchyni nesnažím ani ničoho dotknúť, pretože všetko je špinavé po predchádzajúcom používateľovi, ktorý sa vôbec neusiluje udržať všetko v aspoň znesiteľnom stave. Tak si zase odchlipnem z môjho čaju s rumom.
Večerná melanchólia sa vinie postupne z pesničky Fragile, tej ktorá pre mňa bola veľmi dôležitou na výške, vtedy bola pre mňa posolstvom z ďalšieho paralelného sveta, v ktorom sa nachádzajú mužské a ženské duše spolu bez nejakých protipólov a jednoducho len existujú a radujú sa zo seba navzájom.Bola pre mňa mostíkom, po ktorom som precupital ku ženským dušiam, na pár okamihov.
Ďalší log čaju - a spomienka na jednu moju básničku o lipovom čaji. Napísal som ju myslím po prvom mojom rozchode na výške. Teraz sa len usmievam pri spomínaní - aké búrlivé víno vtedy zo mňa bolo...
Teraz? Teraz som len obyvateľ miestnosti 2,5X1.8 metra uzavretý pred svetom skrytý vo veľkomeste. Čakajúci ako snežienky pod snehom kedy budem môcť zase naplno rozkvitnúť so všetkým čo mám vnútri skryté...
Práve pred chvíľou mi napadla myšlienka zaktivizovať už niektoré procesy teraz, rozkvitnúť uprostred zimy, ako kvety pri rozlúčke Kláry a sv. Františka...
Uvidíme, dopijem čaj, možno sa z toho do rána vyspím a ráno sa opäť ponesie v tom stereotypnom duchu ako každé ďalšie ráno tu v Haagu...
A ďalšia srdcovka..."That's not the shape of my heart".Už mi veľmi chýbajú moje paralelné svety...Občas sa v nich ocitnem ako v takej špirále, kde sa všetko zrazu začne prudko točiť, všetko sa rozjasnie, spestrie, naberie väčšiu živosť. Rozhodol som sa že o svoje dedičstvo neprídem, pribijem ho sem na internet alebo niekde kde bude ešte veľmi dlho svedkom toho, že to všetko nie je len dobrý vtip.
